Farnosť Stará Bystrica
Ovocím ticha je modlitba, ovocím modlitby je viera, ovocím viery je láska, ovocím lásky je služba, ovocím služby je pokoj.
Matka Tereza

Pôvodný drevený kostol

História pôvodného dreveného kostola v Starej Bystrici

Vo vizitácii z roku 1767 sa uvádza, že kostol v Starej Bystrici bol postavený v roku 1667; tento údaj preberajú aj iné vizitácie a dokumenty.

Kostol bol postavený pravdepodobne zásluhou palatína Františka Vešeléniho a jeho manželky Žofie Bošňákovej.

Chrám sv. Michala Archanjela, postavený v roku 1667, nebol konsekrovaný.

Pôvodný kostol stál pravdepodobne na mieste dnešného kostola alebo o niečo vyššie smerom k cintorínu. Bol obrátený smerom na východ. Celý bol zhotovený z dreva. Bol veľmi vyzdobený, vnútri celý vymaľovaný. Spočiatku mal len jeden oltár v strede s obrazom sv. Michala Archanjela a po bokoch so sochami svätých apoštolov Petra, Pavla, Jána a Jakuba. Na vrchu bola korunovaná Panna Mária. V kostole bol v tomto čase len jeden zvon.

Rozmery kostola však nestačili pre veľké množstvo veriacich, ktorí sa sem schádzali na bohoslužby zo širokého okolia. Kostol prekonal viaceré stavebné úpravy, ktoré ho značne rozšírili. V roku 1728 boli už postavené dva nové bočné oltáre k úcte Bičovaného Krista a Svätej rodiny. Pribudli aj nové sochy Vzkrieseného Krista, Ukrižovaného Krista, Spasiteľa sveta a Matky Božej.

Vchod do kostola viedol cez dvojité dvere zosilnené dupľovaným šindľom, natretým na zeleno. Loď bola vydláždená štvorhrannými kameňmi, boli v nej umiestnené dva rady lavíc, osvetlenie zabezpečovalo spočiatku len päť slnečných okien.

Pozoruhodné je, že v kostole boli bočné chóry určené pre hudobníkov, čo svedčí o rozsiahlosti stavby. Na hlavnom chóre bol trojdielny šesťregistrový organ. Pred kostolom stála malá drevená zvonica, v ktorej boli dva zvony. Tretí zvon bol v drevenej vežičke nad kostolnou svätyňou.

Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, obkolesený ohradou z dreva. Pri kostole bola postavená aj dvojposchodová farská budova, ktorá bola v roku 1767 zbúraná a postavená bola nová jednoposchodová budova.

K ďalšiemu rozšíreniu došlo v roku 1752, keď bol rozšírený o jednu tretinu. Kostolu pribudli nové okná, odteraz bol osvetlený už šestnástimi oknami a taktiež sa zvýšil počet radov lavíc z doterajších dvoch na štyri. Keďže bol kostol celý z dreva, kvôli dažďu bol oddola až nahor obitý šindľami a po celom obvode suchými ambitmi. Celý kostol bol vydláždený štvorcovými kameňmi. Sakristia bola malá a tesná. Spovednica sa nachádzala vo svätyni. Kazateľnicu zdobili sošky 4 cirkevných učiteľov, 4 evanjelistov a socha Stvoriteľa sveta. Celý kostol bol pekne vymaľovaný, vo svätyni bolo znázornených 7 prosieb Otčenáša, 7 sviatostí a 7 čností.

Hlavný oltár niesol obraz sv. Michala, prebodávajúceho draka. Po stranách stáli sochy svätých apoštolov Petra, Pavla, Jakuba a Jána. Najvyššie bol umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice, ako korunuje Pannu Máriu. Bohostánok bol čiernej farby, spestrený zlatými čiarami a ozdobený zlatými stĺpikmi. Pred oltárom visela zdobená sklenená lampa, ktorú zapaľovali len v nedeľu a vo sviatok. Na oltári bolo tiež šesť postriebrených svietnikov a dva ihlanovité relikviáre, v ktorých boli uložené ostatky svätých. Umiestnili tu aj jeden neporušený relikviár s ostatkami sv. Serváca a Amandy, ktoré doň vložil ostrihomský biskup Michal Frivajský. Okolo oltára bolo zábradlie. V roku 1825 pre kostol zhotovil nové tabernákulum starobystrický tesársky a kamenársky majster Ján Kuric.

Pribudli aj dva nové bočné oltáre, takže spolu boli v kostole už štyri bočné oltáre. Bočný oltár k úcte Kráľovnej anjelov niesol maľovaný obraz a sošku Panny Márie. Aj na tomto oltári bol neporušený relikviár s ostatkami svätých mučeníkov Perfecta, Placida a Serva, ktoré doň vložil viedenský biskup František Anton Marxer. Druhý bočný oltár bol zasvätený sv. Jozefovi. Bol v ňom umiestnený relikviár s ostatkami svätých Mansvety a Verekundy, ktoré doň vložil v žilinskom farskom kostole 24. júna 1791 nitriansky biskup František Xaver Fuchs. Tretí bočný oltár k úcte sv. Márie Magdalény bol upravený na spôsob kaplnky a bol podobne vystrojený ako ostatné oltáre, nemal však žiadne relikvie svätých. Až v roku 1872 zadovážil preň relikviár svätej Vincencie a Krescencie miestny farár Ján Holáč. Relikviár spočiatku nemal ani štvrtý bočný oltár, zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, neskôr však dostal rovnaké relikvie svätej Vincencie a Krescencie.

Postupným rozširovaním a zväčšovaním sa Kostol sv. Michala Archanjela v Starej Bystrici stal monumentom, o ktorom sa súčasníci vyjadrovali, že nemal páru v celom vtedajšom Uhorsku.

V roku 1788 strhol víchor vežu, a tak veriaci postavili novú vysokú vežu. Na jej vrchole bol železný pozlátený kríž s nápisom IHS. Spolu so stavbou novej veže postavili pred kostolom aj novú zvonicu. V nej umiestnili dva požehnané zvony: väčší zasvätený sv. Michalovi a menší sv. Martinovi. Tretí zvon bol vo vežičke nad svätyňou kostola.

Farský kostol sv. Michala na niektorých miestach začal práchnivieť a postupne sa čoraz väčšmi nakláňal na jednu stranu. V roku 1815 už bolo nachýlenie povážlivé a vyžadovalo si nutný zásah, ak sa kostol nemal zrútiť. Kostol však nemal žiadneho feudálneho patróna, a preto sa nepodarilo získať potrebné financie na kompletnú reštauráciu. Ako-tak sa podarilo urobiť len menšie opravy z obecných prostriedkov. Neskôr bola poškodená aj strecha a istotne sa objavovali aj ďalšie nedostatky, ktoré boli priebežne odstraňované. Nakoniec sa kostol dočkal generálnej opravy až v roku 1863.

Zvonica stojaca vedľa kostola prešla veľkou rekonštrukciou v rokoch 1824–1825.

Na konci 19. storočia, v novembri 1888, sa po takmer 220 rokoch svojho jestvovania stal obeťou ničivého požiaru, ktorý  zapríčinila nevyhasnutá svieca na oltári, a do tla vyhorel. Na jeho mieste bol postavený dnešný kostol. Po starom chráme nezostala žiadna hmotná pamiatka, ani obrazy, ani kalichy, ani knihy, ani rúcha. Preto ani farnosť, hoci patrí k najstarším na Kysuciach, nemá žiadne hmotné historické pamiatky.

Farnosť Stará Bystrica 2011
Powered by Sincerus CMS