Rozpadnuté manželstvá

Riešenia situácií rozpadnutých manželstiev

Sú situácie, kedy sa manželstvo nenávratne rozpadne. Aj v takomto prípade Cirkev doprevádza svojich členov a hľadá spôsoby, ako im umožniť ďalší rozvoj ich života a vzťahov v rodine a s Bohom.

Spôsoby:

A) Nesviatostné manželstvá - rozviazanie takéhoto manželstva na základe Pavlovského privilégia alebo dišpenzu "favor fidei"

B) Nekonzumované manželstvá - zrušenie nekonzumovaného manželstva (ratum et non consumatum)

C) Neplatné manželstvá - súdny proces nulity manželstva, v ktorom ide o preskúmanie, či manželstvo bolo platne uzavreté

D) Odlúčenie manželov pri trvaní zväzku (separácia)

E) Pristupovanie k sviatostiam v neplatnom manželstve za podmienky života ako brat a sestra

– O týchto možnostiach sú informácie  —> TU.

• Rozvedení a pristupovanie k sviatostiam:

Manželstvo je nerozlučiteľným zväzkom a dôverným spoločenstvom celého života a lásky manželov. Manželským súhlasom, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú, vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň (II. vatik. koncil, Gaudium et spes, 48).

Pán Ježiš nástojil na pôvodnom úmysle Stvoriteľa, ktorý chcel, aby bolo manželstvo nerozlučiteľné (KKC, 2382).

Platne uzavreté a zavŕšené manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, iba smrťou (KKP, kán. 1141).

Manželia majú povinnosť a právo zachovať manželské spolunažívanie, ak ich neospravedlňuje zákonný dôvod (kán. 1151).

Odluka manželov, pri ktorej však pretrváva manželský zväzok, môže byť oprávnená v niektorých prípadoch predvídaných kánonickým právom (KKC, 2383).

Ak civilný rozvod je jediný možný spôsob, ako zaistiť určité legitímne práva, ako je starostlivosť o deti alebo ochrana majetku, môže sa tolerovať a nie je morálnym previnením (KKC, 2383).

Rozvod je ťažkým previnením proti prirodzenému zákonu. Nárokuje si zrušiť zmluvu, ktorú manželia slobodne uzavreli, že budú žiť spolu až do smrti. Rozvod potupuje zmluvu spásy, ktorej je sviatostné manželstvo znakom. Uzavretie nového zväzku, aj keby ho civilný zákon uznával, ešte zväčšuje porušenie zmluvy: manželský partner, ktorý sa znovu zosobáši, sa v tomto prípade nachádza v situácii trvalého a verejného cudzoložstva: Keď muž prepustí manželku, nie je mu dovolené, aby si vzal inú; ani nie je dovolené, aby si iný vzal za manželku takú, ktorú manžel odpudil (KKC, 2384).

Nemorálna povaha rozvodu vyplýva aj z neporiadku, ktorý vnáša do rodinnej bunky a do spoločnosti. Tento neporiadok má za následok vážne škody: pre manželského partnera, ktorý zostane opustený; pre deti, ktoré rozchod rodičov hlboko zraňuje a ktoré sú často predmetom sporu medzi nimi; pre spoločnosť, pre ktorú je rozvod svojimi nákazlivými účinkami skutočnou sociálnou pliagou (KKC, 2385).

Môže sa stať, že jeden z manželov je nevinnou obeťou rozvodu vyhláseného civilným zákonom; takýto manželský partner sa neprehrešuje proti morálnemu príkazu. Je veľký rozdiel medzi manželským partnerom, ktorý sa úprimne snažil byť verným sviatosti manželstva a je nespravodlivo opustený, a tým partnerom, ktorý svojou ťažkou vinou ničí kánonicky platné manželstvo (KKC, 2386).

V každom prípade rozluku a rozvod vyhlásený civilným zákonom treba pokladať za krajný prostriedok, keď sa každý iný pokus ukázal ako neúspešný (Ján Pavol II., Familiaris consortio, 83).

Cirkev zotrváva vo svojej doterajšej praxi, založenej na Svätom písme, že nepripúšťa k svätému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili (dtto, 84).

Do kategórie iregulárnej manželskej situácie, ktorá je v priamom rozpore s učením Evanjelia a Cirkvi a pre ktorú nemožno prijímať sviatosti, patri tri skupiny katolíkov: a) rozvedení a civilne zosobášení s iným partnerom; b) žijúci vo voľnom zväzku; c) len civilne sobášení.

Odlúčení a civilne rozvedení, ktorí nevstúpili do nového zväzku, sa nachádzajú v ťažkej, ale nie iregulárnej manželskej situácii. Preto môžu prijať sviatostné rozhrešenie a pristúpiť k svätému prijímaniu.