Najsvätejšia Eucharistia

Poučenie o sviatosti Eucharistie

Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej je prítomný sám Kristus Pán, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie (KKP, kán. 897).

Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života (KKC, 1324).

Veriaci majú mať najsvätejšiu Eucharistiu v najväčšej úcte tým, že sa aktívne zúčastňujú na slávení najvznešenejšej obety, s najväčšou nábožnosťou a často prijímajú túto sviatosť a uctievajú ju s najhlbšou poklonou (KKP, kán. 989).

Každý pokrstený, ktorému to právo nezakazuje, môže a musí sa mu umožniť pristúpiť k svätému prijímaniu (kán. 912).

Exkomunikovaným a postihnutým interdiktom po uložení alebo vyhlásení trestu a iným, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu, sa nesmie dovoliť pristúpiť k svätému prijímaniu (kán. 915).

Pod "zjavne ťažkým hriechom" sa rozumie napr. život s partnerom v spoločnej domácnosti bez sviatostného manželstva (partneri opačného alebo rovnakého pohlavia spoločne žijúci, snúbenci spoločne žijúci pred sobášom, vdovci žijúci s inými partnermi, rozvedení žijúci s inými partnermi, rozvedení a civilne zosobášení s inými partnermi), verejné propagovanie hriechu alebo praktík odporujúcich Božiemu zákonu a pod.

Kto si je vedomý ťažkého hriechu, nesmie bez predchádzajúcej sviatostnej spovede prijímať Pánovo Telo, ak nie je na to vážny dôvod a niet príležitosti vyspovedať sa; v tomto prípade nech pamätá, že má povinnosť vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti, ktorý zahŕňa predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať (kán. 916).

Kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň opäť prijať iba pri eucharistickom slávení, na ktorom sa zúčastňuje (kán. 917).

Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov (kán. 919 §1). Osoby pokročilého veku a tí, ktorí trpia nejakou chorobou, ako aj tí, ktorí ich opatrujú, môžu prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v predchádzajúcej hodine niečo požili (§ 3).

Každý veriaci je po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie viazaný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu. Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase (kán. 920).

Veriaci, ktorí sa z akejkoľvek príčiny nachádzajú v nebezpečenstve smrti, sa majú posilniť svätým prijímaním ako viatikom (kán. 921 § 1).

Veriaci sa môžu zúčastniť na eucharistickej obete a pristúpiť k svätému prijímaniu v ktoromkoľvek katolíckom obrade pri zachovaní predpisu kán. 844 (kán. 923).

Nedeľná povinnosť

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši; okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti vlastnej Pánovmu dňu, alebo potrebnému duševnému a telesnému oddychu (KKP, kán. 1247).

Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň alebo večer predchádzajúceho dňa (kán. 1248 § 1).

Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (ako je napríklad choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom.103 Tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu (KKC, 2181).