-
Lektor vždy (zvlášť v nedeľu a sviatok) dbá na úpravu svojho zovňajšku. Oblečenie, obuv, účes atď. musia vyjadrovať našu úctu voči Božiemu slovu.
-
Čítanie i prosby si treba vždy vopred prečítať. Treba sa s textom oboznámiť, snažiť sa ho pochopiť, hľadať najvhodnejšiu formu prednesu. (Najmä nedeľné a sviatočné čítanie je potrebné si aj premyslieť, premeditovať. Ako pomôcka môže poslúžiť napr. aplikácia Missa.)
-
Pred omšou príde lektor k lektorskému stolíku alebo na iné určené miesto (včas, nie na poslednú chvíľu), kde si pozrie text v príslušnej liturgickej knihe (lekcionár, spoločné modlitby veriacich).
-
V rámci prípravy je vhodné sa pomodliť Modlitbu lektora (je na lektorskom stolíku).
-
Počas omše sedí lektor na vyhradenom mieste v prvej lavici. (Obsadené miesto vyhradené pre lektora je znamením, že je prítomný a nemusí ho nikto nahrádzať.)
5.a
Ak je lektor prítomný na omši s členmi svojej rodiny, môže vhodne buď sedieť s nimi vpredu, príp. v druhej lavici, alebo po vykonaní svojej služby odísť si sadnúť k nim.
-
Kto číta prvé čítanie, vychádza z lavice a kráča k ambone až po skončení modlitby a po spoločnom Amen. (Nie cez modlitbu!) Počas modlitby, ktorú prednáša kňaz, nerobí žiadne pohyby, ani prípravu „na štart“, aby ničím nepútal na seba pozornosť (čiže jeho pohyb začne až vtedy, keď si ostatní sadajú).
-
Kto číta druhé čítanie, ide k ambone, keď sa poslednýkrát opakuje responzórium, príp. počas posledného odstavca žalmu.
-
Lektor kráča dôstojne, bez náhlenia (a bez predvádzania sa).
-
Lektor, keďže prichádza k ambone zboku, nerobí žiadnu poklonu ani úklon. V prípade, že by prichádzal z opačnej strany kostola a prechádzal popred svätostánok, pokľakne na jedno koleno. (To isté platí aj pri odchode od ambony.)
-
Po príchode k ambone sa upokojí, uvedomí si, čo ide robiť. Môže si v duchu povedať prosbu, napr.: „Pane, pomáhaj mi v tejto službe, aby som ju konal na tvoju slávu.“
-
Prvé čítanie začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Druhé čítanie začína čítať po skončení spevu žalmu.
-
Ak je prípadne pred čítaním komentár, začne čítať hneď po skončení komentára. (Počas komentára môže pomaly prichádzať alebo pokojne stáť pri ambone.)
-
Nikdy sa nečíta nadpis „Prvé čítanie“ alebo „Druhé čítanie“, ani podnadpis vytlačený kurzívou !
-
Lektor si stále uvedomuje, že číta posvätný text (Božie slovo)! Preto číta nahlas, zreteľne a pomaly. Uvedomuje si, že nečíta len pre seba, ale pre tých, ktorí sú zúčastnení na bohoslužbe.
-
Pri čítaní načim dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti. Nárečové prvky k čítaniu Božieho slova v liturgii nepatria.
-
Pri čítaní lektor stojí vzpriamene (nemá vysunutú ani pokrčenú nohu).
-
Pred čítaním nadpisu Čítanie z knihy... sa lektor krátko pozrie na ľudí.
-
Nadpis Čítanie z knihy... treba oddeliť od posvätného textu krátkou pauzou.
-
Počas čítania posvätného textu sa lektor nepozerá na ľudí, ale stále zrakom sleduje čítaný text. (Vyvarujme sa občasného nazerania na ľudí ako pri verejnom prejave. Nečítame totiž naše myšlienky, ani prejav, ani oznamy, ani komentár. Čítame Božie slovo, na ktoré sa treba plne sústrediť.)
-
Výzvu na konci čítania Počuli sme Božie slovo treba oddeliť od posvätného textu krátkou pauzou.
-
Pri výzve Počuli sme Božie slovo sa lektor pozrie na tých, pre ktorých čítal, a počká na odpoveď ľudu.
-
Až po odpovedi ľudu lektor odíde späť na svoje miesto.
-
Ak niet organistu a žalmistu supluje kňaz, lektor po 2. čítaní prečíta aj verš pred evanjeliom. (Spôsob dohodne s kňazom.)
-
Ak sa pri omši používa evanjeliár (je vtedy položený na oltári), po 2. čítaní treba lekcionár odložiť (pod ambonu).
-
Ten, kto číta prosby, kráča k ambone počas výzvy kňaza. Začne čítať hneď po úvodnej výzve kňaza.
-
Odpoveď ľudu na prosby určuje kňaz. Lektor to nerobí (iba po predchádzajúcej dohode s kňazom alebo pri odpovedi Pane, vyslyš nás).
-
Lektor číta prosby, odpovede ľudu však s ľudom neopakuje.
-
Po prečítaní každej prosby lektor krátko pozdvihne zrak na ľudí, čím dá znamenie, že je čas na odpoveď.
28.a
Ak prosby obsahujú výzvu prosme Pána, pozdvihnutie zraku sa môže vhodne urobiť cez túto výzvu.
-
Prípadná pridaná prosba nech je vždy napísaná a mala by byť schválená kňazom. Improvizovanie pri ambone nie je vhodné ani dôstojné. Pridaná prosba musí stavbou vety korešpondovať s predchádzajúcimi prosbami. Možno použiť, príp. upraviť predlohy na konci knihy alebo na vloženej karte v knihe.
-
Po prečítaní prosieb lektor vyčká vedľa ambony, kým kňaz prednesie záverečnú modlitbu. Až po tejto modlitbe odíde na svoje miesto.
-
Ak lektor nemôže prísť na svoju službu (choroba, iné povinnosti), snaží sa nájsť náhradu alebo to včas oznámi.
-
Ak niekomu robí problém súvislé čítanie (problém zraku, iné zdravotné problémy), treba radšej poprosiť iného lektora alebo kňaza o zastúpenie. (Zajakávanie, časté opravovanie sa, cmukanie či pokašliavanie počas čítania sa javí ako nie vhodné). Neživme v sebe pocit nenahraditeľnosti!