Keď im Ženícha vezmú, potom sa budú postiť

4. pôstna nedeľa 2020 

(Katechéza na aktuálne témy:  bohoslužby slávené bez účasti verejnosti; slávenie bohoslužby doma; nemožnosť pristúpiť k sviatostnej spovedi; hromadné rozhrešenie; eucharistický pôst; duchovné sväté prijímanie; aktuálne úplné odpustky)

 

Prežívame "Nedeľu radosti" (Laetare). Nuž ako kto sa v tejto situácii dokáže tešiť... Ale my sa učíme žiť z viery, a tá nám vždy ponúka veľa dôvodov k radosti.

Ak predpokladáte, že vás budem nabádať k veľkonočnej spovedi, ako to máme v tomto čase zvykom, mýlite sa. Ak predpokladáte, že vás budem odhovárať od spovede, mýlite sa. Je čas zvláštny. Čas, keď sme nútení sa na veci pozerať inak. „Všetko zlé je na niečo dobré.“ Aj tento zvláštny čas nám môže pomôcť správne chápať niektoré veci, ktoré sa žiaľ stali iba zvykom a ktoré neraz konáme nesprávne.

Na jednom mieste v Evanjeliu máme text, ako Ježišovi vytýkali, že jeho učeníci sa nepostia (kým Jánovi sa postia). Ježiš im nato povedal: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.  (Mt 9, 15)   [Môžete si tento text vyhľadať, prípadne aj jeho paralelné miesta v ďalších evanjeliách.]

Neraz sme tento text počúvali, ale asi nám robilo problém pochopiť ho. Dnes môžeme povedať, že sa tento čas naplnil. Sme v situácii, keď môžeme pristupovať k sviatostiam len v obmedzenej miere, nedá sa nám zúčastňovať na svätej omši, s prijatím eucharistie sa obmedzujeme na duchovné sväté prijímanie, nevieme, ako to bude so spoveďou... Je to teda doba nášho pôstu. Teraz je doba, že nám „bol vzatý Ženích“, keď ..

 

Okrem obmedzení a odporúčaní, ktoré sa nás všetkých týkajú ako občanov, pociťujeme s určitou ťarchou aj obmedzenia, ktoré sa nás týkajú ako veriacich.

Určite ste zaregistrovali, že (podľa rozhodnutia biskupov) čas slávenia bohoslužieb neverejným spôsobom sa predlžuje do 31. marca 2020. V tomto čase sme dišpenzovaní (oslobodení) od povinnosti zúčastniť sa nedeľnej svätej omše.  Je to zatiaľ predbežný termín, nikto nevie ako sa to bude vyvíjať neskôr. Podobná situácia bude zrejme trvať aj počas veľkonočných sviatkov.

Mnohí sme pochopili, že tento čas môže byť pre nás časom požehnaným.  Záleží od nás, ako ho využijeme. Už sme sa naučili, že hundranie a bedákanie nám nepomôže. Mnohí ste vynaliezaví a doma si robíte program na využitie času. Máte viac priestoru pre seba, svoju rodinu, i pre svoju dušu. Môžeme sa veľa naučiť. Môže viac brať do rúk Sväté písmo, dobrú literatúru, Katechizmus...

Poďme trochu dnes nazrieť aj do Katechizmu Katolíckej cirkvi. Priznajme si, že inokedy máme naň veľmi málo času (ak vôbec nejaký).

V tejto osobitnej situácii zostávajú platné normy Katechizmu (porov. č. 2183) a Kódexu (porov. kán. 1248 § 2), ktoré stanovujú, že v prípade, keď sa z vážnych dôvodov nie je možné zúčastniť na eucharistickom slávení, veľmi sa odporúča venovať rovnaký čas modlitbe na základe čítania Svätého písma, recitovaním Liturgie hodín alebo iných modlitieb či už osobne alebo v rodine. Existujú viaceré možnosti sledovať sväté omše prostredníctvom rozhlasu, televízie alebo internetu.

Teda tak ako deti, hoci nie sú v škole, nemajú prázdniny, ani pre nás „ne-povinnosť“ ísť na omšu by nemala znamenať prázdno v duši. Epidémia zviditeľňuje zreteľne našu krehkosť, aj našu povinnosť chrániť si vlastný život a životy iných. Našimi modlitbami a našou príkladnou činnosťou posilňujeme dôveru v Boha a aj vzájomnú dôveru medzi ľuďmi.

 

Práve na Katechizmus upozornil pápež František, keď mu položili aktuálnu otázku, ktorá máta aj nás: Ako sa zmieriť s Bohom v čase, keď nemáme možnosť pristúpiť k sviatostnej spovedi? (Vieme, že v Taliansku majú ešte prísnejšie pravidlá než u nás.) Veriacim pripomenul učenie Katechizmu Katolíckej cirkvi o sile dokonalej ľútosti.

Vieme, že salus animarum - spása duší - je najvyšším zákonom Cirkvi. Otázka: „Ja sa chcem zmieriť s Pánom... Čo mám robiť, ak nenachádzam kňaza?“ – Pápež radí: „Rob to, čo hovorí Katechizmus. Je to veľmi jasné: Ak nenájdeš kňaza, aby si sa vyspovedal, hovor k Bohu, tvojmu Otcovi a povedz mu pravdu: „Pane, vyviedol som toto, toto a toto... Prepáč mi“ a pros o odpustenie s celým srdcom, so skutkom ľútosti a sľúb mu: „Neskôr sa vyspovedám, no teraz mi odpusť“. A v tej chvíli sa vraciaš do Božej milosti. Ako nás to učí Katechizmus, ty sám môžeš pristúpiť k prijatiu Božieho odpustenia, keď nemáš po ruke kňaza. Pomyslite: teraz je tá chvíľa! A toto je ten správny moment, vhodný okamih. Dobre si vykonajme úkon ľútosti, a takto sa naša duša stane bielou ako sneh.“

Svätý Otec sa odvoláva na príslušné články Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to «bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť» (KKC 1451). Ďalej Katechizmus hovorí o účinkoch dokonalej ľútosti: „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio). Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné“ (KKC 1452).  [Pozrite si do doma v KKC, ak ho máte, alebo nájdite na webe.]

To znamená, že hoci ešte len čakáme na najbližšiu možnosť prijať rozhrešenie od kňaza, úkonom dokonalej ľútosti sa nám už v tej chvíli dostáva odpustenie. Potvrdil to už Tridentský koncil, ktorý uvádza, že ľútosť sprevádzaná predsavzatím vyspovedať sa „zmieruje človeka s Bohom už prv než reálne túto sviatosť prijme“ (Doctrina de sacramento Paenitentiae, 4. kap. - to je v poznámke tohto posledného bodu).

Toto treba mať na pamäti aj v prípade, ak umierajúcemu nie je naporúdzi kňaz.

 

Ďalšou dôležitou vecou ohľadne svätej spovede, ktorú by sme sa mali v tomto čase naučiť, je inštitút tzv. hromadného rozhrešenia.

Apoštolská penitenciária v týchto dňoch (20. marca) vydala i nótu, ktorá pripomína, že v extrémnych situáciách je možné udeliť i hromadné rozhrešenie. – O tom nám hovorí tiež článok Katechizmu (KKC 1483):

V prípadoch vážnej potreby možno použiť spoločné slávenie sviatosti zmierenia so všeobecnou spoveďou a všeobecným rozhrešením. Takáto vážna potreba sa môže vyskytnúť, keď hrozí bezprostredné nebezpečenstvo smrti a kňaz alebo kňazi nemajú dosť času, aby vypočuli spoveď každého kajúcnika. Vážna potreba sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď vzhľadom na počet kajúcnikov niet naporúdzi dosť spovedníkov, ktorí by mohli náležite vypočuť individuálne spovede v primeranom čase, takže by kajúcnici bez vlastnej viny zostali dlhý čas bez sviatostnej milosti alebo bez svätého prijímania.

V takom prípade, aby bolo rozhrešenie platné, veriaci musia mať predsavzatie individuálne vyznať svoje ťažké hriechy v náležitom čase (porov. kán. 961 §1).

Lenže:  Diecézny biskup má posúdiť, či jestvujú podmienky, ktoré sa vyžadujú na všeobecné rozhrešenie (§ 2). Veľká účasť veriacich pri príležitosti veľkých sviatkov alebo pútí nepredstavuje prípad takejto vážnej potreby (§ 1 b. 2).

Kán. 961 - § 1. Rozhrešenie sa nemôže udeľovať viacerým kajúcnikom súčasne všeobecným spôsobom bez predchádzajúcej individuálnej spovede, iba ak:

1. hrozí nebezpečenstvo smrti a niet dosť času, aby kňaz alebo kňazi vypočuli spoveď jednotlivých kajúcnikov;

2. je vážna potreba, totiž keď so zreteľom na počet kajúcnikov nie je k dispozícii dostatok spovedníkov, aby v primeranom čase riadne vypočuli spoveď jednotlivcov, takže kajúcnici by boli bez vlastnej viny nútení zostať dlho bez sviatostnej milosti alebo svätého prijímania; potreba sa však nepovažuje za dostačujúcu, keď je nedostatok spovedníkov len z dôvodu, že sa zhromaždil veľký počet kajúcnikov, aký sa môže vyskytnúť pri nejakej veľkej slávnosti alebo na púti.

§ 2. Posúdiť, či jestvujú podmienky vyžadované podľa normy § 1, bod 2, prináleží biskupovi, ktorý so zreteľom na kritériá dohodnuté s ostatnými členmi konferencie biskupov môže určiť prípady takej potreby.

Kán. 962 - § 1. Aby veriaci platne prijal sviatostné rozhrešenie udelené viacerým naraz, vyžaduje sa nielen to, aby bol vhodne disponovaný, ale aj aby si súčasne predsavzal, že v náležitom čase jednotlivo vyzná ťažké hriechy, ktoré nateraz takto vyznať nemôže.

§ 2. Veriaci majú byť podľa možnosti aj pri príležitosti prijímania všeobecného rozhrešenia poučení o požiadavkách stanovených v § 1 a všeobecnému rozhrešeniu aj v nebezpečenstve smrti, ak to čas dovoľuje, má predchádzať povzbudenie, aby sa každý usiloval vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti.

Kán. 963 - Pri zachovaní záväzku, o ktorom sa hovorí v kán. 989, ten, komu sa všeobecným rozhrešením odpúšťajú ťažké hriechy, má čím skôr, keď sa naskytne príležitosť, pristúpiť k individuálnej spovedi skôr, než prijme iné všeobecné rozhrešenie, ak sa nevyskytne oprávnený dôvod.

Z toho vyplýva, že v súčasnosti ešte nie je taký stav, žeby boli splnené podmienky pre udelenie toto hromadného rozhrešenia. A biskupi musia starostlivo zvažovať, či je to nutné a správne.

Skôr nás toto všetko učí tomu, aby sme k sv. spovedi pristupovali vždy zodpovedne. Nie zo zvyku. Nie bez riadnej prípravy. Nie bez ľútosti.

 

V tomto čase si treba uvedomiť aj ďalšie súvislosti. Sme zvyknutí konať svätú spoveď pred veľkonočnými sviatkami. Treba povedať, že nie je to nutné. Pozrime sa, akým spôsobom je stanovený cirkevný príkaz ohľadom prijatia sviatosti zmierenia a sviatosti oltárnej.

Kánon 989 Kódexu kánonického práva stanovuje: „Každý veriaci, keď dosiahol vek rozoznávania, je povinný úprimne sa vyspovedať z ťažkých hriechov aspoň raz do roka.“ Kánon 920 znie takto: „§ 1. Každý veriaci po uvedení do najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu. § 2. Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.

Štvrtý cirkevný príkaz (ako ho poznáme v katechetickom vyjadrení, vychádza z kánonov 920 a 989) znie: Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť. Uvedomujeme si teda, že tento cirkevný príkaz počíta s tým, že vysluhovanie sviatosti zmierenia a sviatosti oltárnej sa má vhodne konať predovšetkým vo Veľkonočnom období a z oprávneného dôvodu v priebehu roka v inom  čase. Dobrú svätú spoveď si teda môžeme vykonať nielen v Pôstnom období ale aj vo Veľkonočnom období a kvôli oprávnenému dôvodu nebezpečenstva epidémie aj v priebehu roka v inom čase.

(Určite by som bol rád, keby sme mohli si všetci vykonať svätú spoveď teraz a tak sláviť Veľkú noc. Ale dúfam, že začíname chápať, že je situácia, keď je vhodnejšie niečo iné.)

Je nám jasné, že hromadné spovedanie pred sviatkami, ako ho poznáme z predchádzajúcich rokov, tentokrát nebude možné. Spoveď jednotlivcov však možná stále je a bude, ale mala by táto možnosť byť pre tých, ktorí naozaj cítia, že sa potrebujú vyspovedať, chcú sa dobre vyspovedať, ktorí sa majú z čoho spovedať (hovorili sme, že ide o ťažké hriechy, nie o nadávanie sliepkam o hriechy našich susedov...), pre tých, ktorí sa na spoveď riadne pripravia a prejavia o ňu záujem napríklad aj tým, že sa vopred s kňazom (telefonicky, mailom...) dohodnú o termíne spovede.

Ak sa rozhodneme pre svätú spoveď a požiadame o ňu, bude dobré dodržiavať určité pravidlá.

Najlepšie je v tomto čase spovedať nie v spovednici, ale na otvorenom priestranstve pri kostole. Postojačky, niekomu môže byť k dispozícii aj stolička. Nutne je potrebné mať rúško. (Dúfam, že ho nosíte tam, kde treba, teda skoro všade – buďme aj v tomto príkladom.) Nikdy nevytvárajte veľké rady, ani hlúčiky. Ak by bolo treba stáť v rade, dodržujte dostatočnú vzdialenosť, aspoň 2 metre.

 

Teraz je tu otázka svätého prijímania.  Aj to je vec toho pôstu, o ktorom sme hovorili na začiatku. Eucharistický pôst.

Pp. Benedikt XVI. v knižke Behold the Pierced One (Hľa, prebodnutý) – akoby to písal pre tieto dni, uvádza:

Keď svätý Augustín vycítil, že sa blíži jeho smrť, sám sa vyčlenil od ľudí a zaviazal sa k pokániu. Vo svojich posledných dňoch prejavil solidaritu s verejnými hriešnikmi, ktorí sa snažili o odpustenie a milosť, keď sa sám vzdal prijímania. Chcel sa stretnúť so svojím Pánom v pokore tých, ktorí hladujú a túžia po spravodlivosti, kvôli tomu, ktorý je Spravodlivý a milosrdný. Je to hlboko uchvacujúce gesto. Čím viac na to myslím, tým viac ma to posúva k úvahám: neberieme často prijímanie Najsvätejšej sviatosti príliš ľahko? Nemôže tento druh duchovného pôstu slúžiť alebo byť nevyhnutný na prehĺbenie a obnovenie nášho vzťahu ku Kristovmu Telu?

Starodávna cirkev mala veľmi výraznú prax tohto druhu. Od apoštolských čias bol nepochybne pôst od Eucharistie na Veľký piatok súčasťou duchovnej spirituality prijímania. Toto zrieknutie sa prijímania v jednom z najposvätnejších dní cirkevného roku bolo obzvlášť hlbokým spôsobom zdieľania Pánovho utrpenia; bolo to smútenie nevesty nad stratou Ženícha (Mk 2, 20). Aj dnes si myslím, že pôst od Eucharistie skutočne braný vážne by mohol zohrať významnú úlohu v príležitostiach, ako sú napríklad dni pokánia – a prečo nezaviesť túto prax z Veľkého piatku? Bolo by to zvlášť vhodné v omšiach s veľkým množstvom ľudí, kde nie je možné dôstojne rozdeliť sviatosť. V takých prípadoch by sa vzdanie sa sviatosti mohlo byť prejavom väčšej úcty a lásky než prijímanie, ktoré nezodpovedá obrovskému významu toho, čo sa deje.

Pôst tohto druhu by mohol viesť k prehlbovaniu osobného vzťahu s Pánom vo sviatosti. Môže to byť aj akt solidarity so všetkými tými, ktorí túžia po sviatosti, ale nemôžu ju prijať.

Čas od času potrebujeme liek, ktorý nám zabráni upadnúť do obyčajnej rutiny, ktorá neobsahuje všetku tú duchovnú dimenziu. Niekedy potrebujeme hlad fyzický i duchovný, ak máme obnoviť Pánove dary a porozumieť utrpeniu našich hladujúcich bratov. Duchovný aj fyzický hlad môže byť nositeľom lásky.

 (Celý článok si môžete prečítať na webe.  —> tu)

Preto zvážte, čo je v tejto situácii lepšie.

 

Pápež pravidelne žehná veriacich Eucharistiou a vyzýva k duchovnému svätému prijímaniu. (Táto prax nám je známa; ak nie, nájdime si čas na naštudovanie, aj na webe, napr. —> tu)

 

Treba sa zasa naučiť (možno konečne), že ide o 2 sviatosti – sviatosť zmierenia a Eucharistia. Nie je pravda, že po svätej spovedi musím ísť na sväté prijímanie. A nie je pravda, že na sväté prijímanie nemôžem ísť bez spovede.  Jediné, čo mi bráni prijať Eucharistiu, je spáchaný ťažký hriech. Na sväté prijímanie by som mal ísť pri každej svätej omši. Preto idem na svätú spoveď, aby mi boli odpustené hriechy a aby som mohol prijímať Eucharistiu (nie prijať raz po spovedi a potom nič).  

Keď sa nedá prijímať v omši, je to dôvod, aby som prijal Eucharistiu aj mimo omše. Teraz je ten prípad.

Ak teda, chcete, požiadajte po spovedi o sväté prijímanie. Potom počkajte potom trpezlivo v kostole, s rúškom na tvári. Eucharistiu v tomto čase prijímame na ruku. V rámci preventívnych opatrení sa na celom území Slovenska až do odvolania sväté prijímanie podáva do rúk. (Podľa odborníkov je pri podávaní na ruku omnoho menšie nebezpečenstvo prenosu vírusu.)

(Zase sa naučíme niečo nové.) Treba zachovať patričnú úctu k Eucharistii. Ak je po ruke dezinfekčný prostriedok na ruky, použite ho.

Spôsob prijímania Eucharistie na ruku: veriaci pri príchode pred kňaza si uvoľní rúško z tváre, predloží ruky spojené vo výške hrude. Kňaz položí Eucharistiu na otvorenú dlaň veriaceho, a ten si ju sám druhou rukou vloží do úst pred kňazom. Potom si nasadí rúško odíde na svoje miesto; teda neodchádza spred kňaza s Eucharistiou v ruke! Kto z vážneho dôvodu Eucharistiu do rúk prijať nemôže, nech príde celkom na záver, a požiada o prijatie do úst.

 

Navštíviť kostol je možné jednotlivo. Poklona je tichá, nie moc dlhá. Naschvál nevyhlasujem spoločné adorácie, aby sa nás tu nenahrnulo veľa. Keď prídete do kostola, vždy dodržiavajte pravidlá. Dvere – lietačky  môžete otvárať (potlačiť) lakťom, nemusíte sa dlaňami zbytočne dotýkať kľučiek.

Neschádzajte sa do kostola za účelom skupinovej modlitby. To nerobme ani po domoch (spoločné pozeranie omše po susedoch, schádzanie sa na spoločné  modlitby a tak), vydržme radšej sami doma alebo využite komunikačné prostriedky.

 

Na záver ešte o novej možnosti získania úplných odpustkov, danej ľuďom nakazeným koronavírusom, tým, ktorí ich ošetrujú, ako aj všetkým veriacim na svete, ktorí sa za nich modlia.

Tí najviac ohrození môžu získať úplné odpustky modlitbou Otče náš, Zdravas a Verím v Boha v spojení s túžbou po splnení obvyklých podmienok získania odpustkov hneď ako to len bude možné. Týka sa to chorých na koronavírus, osôb, ktorým lekár nariadil karanténny režim, ako aj zdravotníckych pracovníkov a rodinných príslušníkov, ktorí riskujú svoj život tým, že sa starajú o chorých na Covid-19.

Ostatní si pre získanie odpustkov môžu vybrať z možností, ako sú: návšteva Najsvätejšej sviatosti či eucharistická adorácia alebo čítanie Svätého písma po dobu najmenej pol hodiny, prípadne sa môžu pomodliť ruženec, krížovú cestu či korunku Božieho milosrdenstva, prosiac Boha o skončenie epidémie, o úľavu pre chorých a o spásu tých, ktorých si povolal k sebe.

Úplné odpustky môže získať aj veriaci, ktorý sa v bezprostrednej blízkosti smrti ocitne bez možnosti prijať sviatosť pomazania chorých a viatikum – v tomto prípade sa odporúča uctiť si obraz Ukrižovaného alebo kríž.

 

Takže vidíme, že Cirkev nám aj v tomto smutnom čase ponúka veľa dôvodov a prostriedkov, aby sme mali radosť. Vyberme si z nich, učme sa byť radostnými a pokúsme sa urobiť radostnými aj ľudí okolo seba.