Modlitba Mons. Jana Graubnera, olomouckého arcibiskupa

Pre túto mimoriadnu situáciu, kedy veriaci nemôžu ísť na svätú omšu, napísal olomoucký arcibiskup Jan Graubner špeciálnu modlitbu.

 

 

Pane, dobrý Bože, obraciame sa k tebe v našej tiesni.

Priznávame nielen svoju obmedzenosť, ale aj bezmocnosť.

Vraciame sa k tebe a vyznávame, že ty si všemohúci.

Ty jediný si Pán. Len tebe patrí všetka moc a sláva.

 

Pokorne a so zahanbenou tvárou priznávame,

že sme boli príliš upriamení na svoje práva a nároky,

hľadali sme príjemnosť a pohodlie, zábavu či adrenalín,

nedbali sme na druhých, ani na teba a tvoj poriadok.

K prírode sme boli bezohľadní a chceli sme stále viac.

Cestovaním za krásami sme znečistili vzduch i more.

Svojou bezohľadnosťou sme nakopili hory odpadkov.

Svojou chamtivosťou sme zamorili polia pesticídmi,

vody antibiotikami, hormónmi a antikoncepciou,

správali sme sa ako páni sveta a vládcovia stvorenstva,

upravovali sme si zákony i pravidlá myslenia.

Prestal si byť pre nás istotou, keďže je všetko relatívne

a absolútne je už len naše naduté ja.

Z toho potom pramenia mnohé naše konflikty.

 

Vo svojej zaslepenosti sme nedokázali čítať znamenia.

Hlásatelia radostne oznamovali, že zase bude svietiť slniečko.

Väčšine nevadilo, že vysychajú stromy a množia sa myši,

že v krajinách bez dažďa je hlad a ľudia utekajú za chlebom.

Iní utekajú pred vojnou, ktorá je tu vlastne len preto,

aby mal niekto väčší zisk, vplyv a moc,

aby bol odbyt zbraní a niekde inde mali slušní ľudia prácu.

Peniaze a zisk sa nám stali najvyšším bohom,

ktorému sme obetovali spravodlivosť a právo

i biedu chudákov v rozvojových krajinách.

Šťastie jednotlivcov sme stavali vyššie než zodpovednosť,

chvíľkové pocity nad vernosť manželským sľubom,

práva dospelých nad právo detí na lásku oboch rodičov,

na istotu domova a zdravé morálne životné prostredie,

pretože sme sa nedokázali zriecť zlého príkladu.

Sebectvo nám zabránilo žiť pre ďalšiu generáciu,

miliónom počatých detí sme nedovolili narodiť sa,

a tak vymierame a nemá na nás kto pracovať.

Utečencov neprijímame, pretože sa ich bojíme.

Ako bezohľadní kolonizátori prijímame z iných krajín

iba šikovné ruky a bystré hlavy,

zatiaľ čo ich krajiny bez nich upadajú

a nedokážu sa sami pozdvihnúť.

 

Prijmi, Pane, našu kajúcnosť a pokorné vyznanie.

Očisti nás, keď s ľútosťou priznávame svoju vinu.

Dopraj nám znovu povstať a vrátiť sa k tebe,

ktorý si Cesta, Pravda, Istota a Múdrosť.

Spoliehame sa na tvoju lásku a tvoje milosrdenstvo.

Stiahni trestajúcu ruku a zastav lavínu choroby.

Obráť nás a my sa vrátime k tebe.

Vezmi naše srdce kamenné a daj nám srdce z mäsa.

Vráť nám radosť z tvojej ochrany

a bezbožných budeme učiť o tvojich cestách,

svedčiť o tvojej láske a hlásať tvoju dobrotu.

Daj nám svojho Ducha, aby on v nás miloval,

keďže my sami nedokážeme nezištne milovať.

Daj nám odvahu zomierať sebe a žiť pre teba,

nechať sa viesť múdrosťou tvojho slova,

aby v nás zvíťazil tvoj život a rástlo tvoje kráľovstvo,

kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja.

Ty jediný si našou nádejou a my pevne veríme,

že nás, Bože, nesklameš.

Amen.

 

(Jan Graubner)

 

Zdroj:  https://www.ado.cz/2020/03/15/modlitba-arcibiskupa-olomouckeho-jana-graubnera/