Duchovný boj
Hody 2021 (sv. Míchala Archanjela)
Dnes budeme hovoriť na tému, ktorú peklo nemá rado.
Sv. Peter vo svojom liste upozorňuje: “Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere” (1Pt 5,8-9).
Pápež František nedávno (19.3.2018) napísal nádherný dokument Gaudete et Exsultate – Radujte sa a jasajte (je to apoštolská exhortácia O povolaní k svätosti v súčasnom svete), kde v 5. kapitole píše, že „kresťanský život je neustály boj. Potrebujeme silu a odvahu odolávať pokušeniu diabla.” (158)
Takáto téma na hody? A prečo nie? Veď vychádza z počutého Božieho slova.
O aký boj teda ide?
Počúvali sme v Božom slove (Zjv 12, 7-12a): „Na nebi sa strhol boj.“ Teda boj na nebi: čiže v ríši duchovných bytostí, anjelov. O aký boj šlo, to nám hovorí meno anjela, ktorý sa stal vodcom tých anjelov, čo zostali verní Bohu: Michael – „Kto ako Boh?“. Išlo o odmietnutie rešpektovať Boha, odmietnutie byť v jeho službe, a to v mene falošnej slobody, ktorá vyústila do duchovnej samovraždy.
Ako sme počuli, tento boj sa preniesol na zem. Totiž na zem bol zvrhnutý diabol a jeho anjeli. „Diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli.“ Teda zem sa stala kolbišťom diabla, miestom, kde zvádza svoj boj. Diabol vo svojej perverznej pýche nemení svoj postoj sebavražedného odmietania Boha, lež sa snaží strhávať k tomuto postoju aj ľudí. Ako vieme zo Svätého písma, robil tak hneď od začiatku.
Diabol, keďže sám sa nachádza v rozpore s pravdou, pôsobí aj na nás pomocou nepravdy, lži. Snaží sa nahovoriť človeku, že Boh mu nechce dobre, ba že sa môže stať ako Boh práve nerešpektovaním Božej vôle, Božích príkazov. Prvým ľuďom hovorí: „Budete ako Boh.“ Lenže, keď sa mu nechali oklamať, stal sa pravý opak. Keby boli odpovedali ako svätý Michal: „Kto ako Boh?!“, bolo by to dopadlo inak...
Tento boj prebieha aj v našej dobe, ba aj v našej duši, v živote každého z nás. Niekedy sa nám zdá, že sa žiadny boj nedeje, že je všetko v poriadku, nič nám nehrozí. Zdať sa to naozaj môže. Z dejín vojen vieme o prípadoch, aké následky malo to, keď sa nepriateľ skryl v hmle. Napríklad v bitke troch cisárov pri Vyškove na Morave Napoleonova armáda využila hmlu a zaútočila z miest, kde sa to nečakalo – a to malo tragické následky... Tak robí aj diabol dnes: zahmlieva.
V čom spočíva nebezpečenstvo zahmlenia dnes? V tom, že sa vytvára dojem, akoby diabol nejestvoval, akoby nepôsobilo osobné zlo. Vytvára sa dojem, že vlastne nič nie je zlé. Všetko je len otázkou okolností, dohody medzi ľuďmi, módy, či zákonov, ktoré sa odhlasujú...
My si musíme uvedomiť v prvom rade to, že diabol skutočne existuje. Nie je to vymyslená postavička na strašenie zlých detí. (Nikdy to nerobme!) A má nám byť tiež jasné, že sa s ním neradno zahrávať. Pápež František poznamenáva, že Biblia nás varuje pred trikmi Zlého. „Som presvedčený, že človek nesmie nikdy hovoriť so Satanom. Ak to robíte, stratíte sa. Je inteligentnejší ako my, dokáže vás ľahko okabátiť, až sa vám zatočí hlava.” V exhortácii cituje svätého Josepha Brochera: „Čo na tom, že diabol nám sľubuje slobodu a predhadzuje nám všetky svoje dobrá, keď sú to dobrá falošné a otrávené...?“ (162) My by sme sa mali orientovať k sľubom, na ktoré sa môžeme spoľahnúť – sú nimi Božie prisľúbenia.
Ako bojovať s diablom? Pápež František má plán.
Duchovný boj sa nemôže “obmedziť na boj proti našim ľudským slabostiam a sklonom – či už je to lenivosť, žiadostivosť, závisť, žiarlivosť alebo akékoľvek iné. Život, to je tiež neustály boj proti diablovi, kniežaťu zla.” (159)
František dodáva: „Diabol nás ničí (otrávi) jedom nenávisti, pustošenia, závisti a neprávosti. Keď oslabíme našu ostražitosť, bude chcieť zničiť náš život, naše rodiny a naše spoločenstvá, pretože obchádza ako „revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5, 8).” (161)
Akčné filmy (zvlášť mladí ich radi pozerajú) nás učia nepoužívať nôž v boji s pištoľou. František hovorí to isté o našom boji s diablom. Musíme si vyberať správne zbrane. „Slovo nás jasne pozýva „čeliť úkladom diabla“ (Ef 6, 11) a zastaviť „všetky ohnivé šípy zloducha“ (Ef 6, 16). Naša cesta k svätosti je aj neustálym bojom. Kto to nechce uznať, bude vystavený nezdaru alebo priemernosti. Pre zápas máme mocné zbrane, ktoré nám dáva Pán: vieru, ktorá sa prejavuje v modlitbe, meditáciu Božieho slova, slávenie svätej omše, eucharistickú adoráciu, sviatostné zmierenie, diela lásky, komunitný život, misionárske úsilie.“ (162) – Áno, takto môžeme budovať opevnené múry proti Zlému.
Pápež tiež pripomína, že „v duchovnom boji nemôžeme bojovať boj bez práporu a sami. Keď žijeme oddelene od ostatných, je veľmi ťažké bojovať proti žiadostivosti, rôznym pasciam, pokušeniu diabla a sebectvu sveta”. Človek, ak je sám, ľahšie podľahne. Práve kvôli tomuto máme kostol: tu sa schádzajú ľudia, ktorí chcú bojovať v tej istej bitke. „Rásť vo svätosti môžeme v spoločenstve s ostatnými, jeden vedľa druhého,” dodáva František.
Pápež ďalej varuje pred „duchovnou skazenosťou”, ktorá „je horšia ako pád hriešnika, pretože ide o pohodlnú a sebestačnú zaslepenosť, v ktorej sa napokon všetko zdá dovolené: klamstvo, ohováranie, egoizmus a mnohé subtílne formy autoreferenciality, keď už „sám satan sa tvári ako anjel svetla“ (2 Kor 11, 14). (Autoreferenciálny človek sa nekonfrontuje so žiadnou autoritou, s ničím a nikým mimo seba.) (165)
Pápež nás vyzýva, „aby sme mali „lampy zažaté“ (Lk 12, 35) a zostali pozorní: „Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“ (1 Sol 5, 22). „Bdejte!“ (Mk 13, 35; Mt 24, 42). „Nespime!“ (1 Sol 5, 6). Pretože tí, ktorí sa domnievajú, že nepáchajú vážne priestupky proti Božiemu zákonu, môžu sa ocitnúť v istom druhu omámenia a ochabnutia. Keďže nenachádzajú nič vážne, čo by si mali vyčítať, nevšimnú si túto vlažnosť, ktorá sa po troche zmocňuje ich duchovného života, až skončia mravne narušení a skazení.“ (161)
A tak nás to môže viesť k otázke, na čej strane stojíme my. Chceme slúžiť Bohu, alebo ho odmietnuť? (Na jednej strane Michal a jeho anjeli; na druhej strane Satan a ostatní padlí anjeli.) Nejde o to, aby sme za každým rohom hľadali skrytého čerta. Ide o to, či naozaj celou svojou bytosťou slúžime Bohu, či je Boh pre nás jednoznačne rozhodujúci a či vo vernosti Bohu vidíme zmysel svojho života. A či sme pre toto ochotní viesť duchovný boj.
Tomuto nás práve učí sv. Michal.
Nuž, „kresťanský život je neustály zápas“. Ale nemusíme sa tohto boja báť, pretože – ako tvrdí František – „tento boj je príjemný, lebo nám umožňuje radovať sa vždy, keď Pán v našich životoch triumfuje.“ (158)
(Úloha: Začítajte sa do apoštolskej exhortácie —> Radujte sa a jasajte, najmä do 5. kapitoly.)
Zdroje: