Až v nebi sa dozvieme, čo sme dlžní chudobným za to,
že nám pomohli lepšie milovať Boha.
Matka Tereza

1. O modlitbe

Boj v modlitbe

 

Pán Ježiš povedal: To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé. Keď máme dnes bdieť s Ježišom, je to pre nás istý druh nútených prác. Boh nám dáva večnosť. My mu dávame s ťažkým srdcom pár minút.“

Sami veľmi dobre vieme a máme osobnú skúsenosť s tým, že modlitba je zápas, je to boj. Často podľahneme, lebo sme uprednostnili niečo, čo bolo podľa nás prednejšie a dôležitejšie. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že modlitba „vždy predpokladá úsilie. Veľké postavy Starej zmluvy pred Kristom, ako aj Božia Matka a svätí spolu s Ježišom nás učia, že modlitba je boj (...) – proti nám samým a proti úkladom Pokušiteľa, ktorý robí všetko, aby odvrátil človeka od modlitby, od spojenia s Bohom.

Každý sa modlí tak, ako žije, pretože každý žije tak, ako sa modlí. (...)

Duchovný boj v živote kresťana je neoddeliteľný od boja v modlitbe. Tak ako nám to povedal úvodný príbeh, že človek si vždy nájde nejaké výhovorky.

Najtypickejším prejavom nášho modlitebného zápasu je roztržitosť. Je to bežná ťažkosť pri ústnej a liturgickej modlitbe, ale pri hlbšej modlitbe sa týka toho, ku ktorému sa modlíme, teda Boha. Nie je dobré, aby sme počas modlitby, keď zakúšame rôzne druhy roztržitosti, venovali im pozornosť. Snažiť sa zahnať roztržitosť tak, že jej budeme venovať pozornosť, by pre nás znamenalo, že môžeme upadnúť do jej osídel. Jediným východiskom je vrátiť sa k svojmu predsavzatiu modliť sa a zapojiť pritom znova naše srdce. „Roztržitosť nám odhaľuje, k čomu sme pripútaní, a toto pokorné uvedomenie si pred Pánom má prebudiť našu uprednostňujúcu lásku k nemu, takže mu rozhodne ponúkneme svoje srdce, aby ho očistil. Je veľa príčin, ktoré spôsobujú roztržitosť. Sú vonkajšie a vnútorné. Spomeňme aspoň niektoré: spoločnosť, ktorá sa neustále rozvíja, životné tempo, vyčerpanosť – zlo nášho storočia, televízia, internet, nahováranie si, že sa nedá skĺbiť práca s modlitbou – čas pre Boha a čas pre seba! „Spolu to nejde!!!“ Ako môžeme premáhať roztržitosť? Iným spôsobom prekonávania roztržitosti je štýl života. Neži roztržito, obetuj Bohu svoju prácu, konaj z lásky k nemu, všetko rob pre neho. Rob mu radosť! Neznechucuj sa, keď sa ti nedarí. Si človek, a nie anjel. Ak nevyhľadávame roztržitosti a nesústreďujeme sa na ne, môžu nás cvičiť v pokore a sústredení.

 

„Inou ťažkosťou najmä pre tých, čo sa chcú úprimne modliť, je suchopárnosť. Býva súčasťou kontemplatívnej modlitby, pri ktorej sa srdce cíti opustené, bez záľuby v myšlienkach, spomienkach a citoch, a to aj duchovných. Je to chvíľa čistej viery, ktorá zostáva verne s Ježišom v smrteľnej úzkosti a v hrobe.“ Duša sa počas modlitby vkladá celá, ale nevie sa sústrediť, má pocit opustenosti, pociťuje horkosť a veľkú bolesť, pretože má pocit, že Boha nemiluje a nevie pre neho nič urobiť. Niekedy je tento stav spôsobený hriechom a dobrovoľnou nevernosťou voči Bohu, keď sa začíname vyhýbať svojim povinnostiam a keď prilipneme k pozemským veciam. Niekedy je však spôsobená aj náročky zo strany Boha, a vtedy je Božím darom. Pomocou takéhoto stavu si Boh pomáha, aby nás potiahol dopredu, aby sme napredovali. Často sa stáva, najmä na začiatku cesty, že venujme veľa času tomu, ako sme sa dobre cítili, aký sme mali zážitok z Božej blízkosti. Ak by sme sa venovali iba tomu, môže sa stať, že sa naša modlitba jednoducho zmení na egoistické dychtenie po zážitkoch a duchovných vzplanutiach a potešeniach. Boh často odoberá tieto zážitky a potešenia, aby nás presvedčil, ako veľmi málo sme schopní urobiť sami. Suchopárnosť – ak ju prežívam s vierou a vo viere, v láske a odovzdanosti – spôsobí, že duša sa stane silnejšou a pomáha mi prejsť zo stavu detského prežívania vzťahu v modlitbe k živému, osobnému vzťahu.

Niekedy sa obraciame na Pána ako na posledné útočisko. Ale skutočne tomu veríme? Inokedy si berieme Pána za spojenca, lenže srdce zostáva ešte domýšľavé. V každom prípade náš nedostatok viery dáva najavo, že ešte nemáme dispozíciu pokorného srdca: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“

„Aby sme zvíťazili nad roztržitosťami, je dobré častejšie si uvedomovať Božiu prítomnosť, vzbudzovať si lásku a oddanosť Bohu a pri ústnej modlitbe vnímať slová. Ak pri modlitbe neprežívame radosť a útechu, a predsa budeme obnovovať svoje úsilie, v duchovnom živote získame veľký úžitok a Boh nám v primeranej chvíli a miere pomôže.“

Niekedy stačí zmeniť text a formu modlitby. Namiesto vlastných modlitieb používajme texty zo Sv. písma, a tak sa pokúšajme nájsť cestu k Bohu, alebo celkom jednoduché modlitby – Otče náš..., Zdravas´ Mária..., Sláva Otcu...., Pane Ježišu, zmiluj sa nado mnou! A ak sa už nedá vôbec nič robiť – netreba podľahnúť, ale predstúpiť pred Boha a povedať: Nemôžem, pomôž mi...., nechce sa mi, daj mi silu... Je to Božia pedagogika voči nám, aby nás posvätil a priviedol k sebe. Keď nás Pán skúša, nedopustí, aby nám cez takéto skúšky nepripravil a neudelil hojnejšiu milosť. Nedaj sa odradiť, ale vytrvaj! Prinesie to hojné ovocie.

 

Michalské zvony 5.

Stiahni

Michalské zvony 4.

Stiahni

Michalské zvony 3.

Stiahni

Michalské zvony 2.

Stiahni

Michalské zvony 1.

Stiahni

Mali by ste navštíviť

Farnosť Stará Bystrica 2011
Powered by Sincerus CMS